Ruský hudobný génius nadchol priaznivcov v Carnegie Hall v New Yorku,
v Palais Garnier v Paríži, ale aj vo viedenskej opere. V piatok 23.
apríla uplynie od narodenia jedného z najvýznamnejších skladateľov 20.
storočia 130 rokov.
Sergej Sergejevič Prokofiev sa narodil 23. apríla 1891 v malej obci
Soncovka, ležiacej na území dnešnej Ukrajiny, ktorá bola v tom čase
súčasťou predrevolučného Ruska. Matka, od ktorej získal základné hudobné
vzdelanie, pochádzala zo šľachtického rodu a krásne hrala na klavíri.
"Hudbu som počul v dome od malička. Keď som sa večer ukladal spať,
ale spať sa mi nechcelo, ležal som a počul ako, niekde v diaľave,
niekoľko izieb od mňa znela Beethovenova sonáta," spomínal na detstvo umelec.
Svoju prvú operu Velikán začal Prokofiev skladať keď mal deväť rokov.
V roku 1904 ho ako 13-ročného prijali na petrohradské konzervatórium a
čoskoro sa stal známym autorom originálnych skladieb.
V roku 1918 odišiel na turné do Spojených štátov. Navštívil viaceré
mestá a miesta, prvý väčší úspech zaznamenal v septembri 1918 v New
Yorku, kde koncertoval aj vo vypredanej Carnegie Hall. Považovali ho za
skvelého klaviristu a hudobného interpreta, ale nedarilo sa mu presadiť
ako skladateľovi, čo niesol veľmi ťažko.
V roku 1919 zložil operu Láska k trom pomarančom, ktorú ale uviedli až o
dva roky neskôr v Chicagu. Kritici operu neprijali a po troch reprízach
bola stiahnutá. Sklamaný opustil v roku 1920 USA a plný nádejí prišiel
do Paríža, kde bol spočiatku o jeho tvorbu veľký záujem. V roku 1922
odišiel do bavorského mesta Ettal, kde sa oženil so španielskou
speváčkou Carolinou Codinou (jej umelecké meno bolo Lina Llubera). Po
roku sa opäť vrátili do Paríža.
Počas pobytu v USA, vo Francúzsku a v Nemecku napísal Prokofiev okrem
opery Láska k trom pomarančom (1919), aj operu Ohnivý anjel (1927),
ďalej balety Oceľový skok (1927), Márnotratný syn (1928), Na Dnepri
(1930) a 2.– 4. symfóniu. Okrem toho vystupoval tiež ako klavirista po
celej Európe.
V roku 1936 sa Sergej Prokofiev natrvalo vrátil s manželkou do
Sovietskeho zväzu. V tomto období vytvoril dva balety, ktoré patria
k vrcholom jeho tvorby. Ide o celovečerný balet Rómeo a Júlia a výpravný
balet Popoluška. Cesta k úspechu obidvoch diel sa však nerodila ľahko.
Hudbu k baletu Rómeo a Júlia začal písať v roku 1935 pre leningradské
Kirovo divadlo, ktoré projekt nakoniec odmietlo. Prokofiev balet
následne prepísal a novú verziu ponúkol moskovskému Veľkému divadlu, ale
aj to pred dokončením od projektu odstúpilo a tak sa svetová premiéra
baletu konala 30. decembra 1938 v Divadle Na hradbách (dnešné Mahenovo
divadlo) v Brne.
Posledným dielom umelca bol balet Kamenný kvietok, ktorý tvoril v rokoch 1948-1953, ale premiéry sa v roku 1954 už nedožil.
Po počiatočných úspechoch sa sovietska propaganda postavila k dielu
Sergeja Prokofieva značne kriticky. V roku 1948 bol dokonca označený za
dekadentného a buržoázneho skladateľa a niektoré jeho diela v Sovietskom
zväze zakázali.
Manželku Prokofieva Linu zadržali v roku 1948, následne obvinili zo
špionáže a odsúdili na 20 rokov väzenia. V gulagu prežila osem rokov, až
kým nebola v roku 1956 prepustená. Zo Sovietskeho zväzu sa jej po
mnohých peripetiách podarilo odísť až v roku 1974. V roku 1983 založila
v Londýne Fond Prokofieva.
Skladateľ mal okrem hudby ešte jednu vášeň a tou bol šach, pričom nešlo
len o amatérsku úroveň. Bol zdatným súperom profesionálnych šachistov
a dokonca vyhral aj nad šachovým šampiónom a neskorším majstrom sveta
Kubáncom José Capablancom.
Sergej Prokofiev - jeden z najhranejších a najslávnejších hudobných
skladateľov, ktorý je považovaný aj za "Mozarta 20. storočia", zomrel 5.
marca 1953 v Moskve, iróniou osudu v rovnaký deň ako sovietsky diktátor
Stalin.